Bolo to dávno…ja som bola malé dievčatko a existovali ešte pionierske domy, v ktorých sa zapisovalo v septembri na krúžky. Mamina mi chcela niečo vybrať, tak sa ma spýtala, či by som neskúsila ľudový tanec v detskom súbore Kremienok. Povedala som: “Je mi to jedno, môžem…”
Prvý rok som navštevovala súbor najmä preto, že som musela, vravela som si: “to nie je nič pre mňa…”, ale potom sa to stalo…Našla som nové kamarátky a kamarátov, ľudí, s ktorými sa stretávam dodnes. Začala som chodiť na vystúpenia, obliekala som sa do nádherných krojov, tancovala som, spievala. Najkrajšie roky som zažila vo Vysokoškolskom folklórnom súbore Technik, kde som stretla tých najúžasnejších a môjmu srdcu najbližších ľudí. Precestovali sme veľký kus sveta, kde sme hrdo prezentovali naše tance, piesne, kroje i zvyky.
Počas 13 rokov, ktoré som strávila vo folklórnych súboroch som pochopila, ako dôležité je udržiavať naše kultúrne dedičstvo, ktoré nám zanechali predkovia. Napriek chudobe boli šťastní a svoj život si spestrovali práve spevom, tancom a zdobením jednoduchých krojových súčastí.
Dnes som už mamou…netancujem, ale láska k ľudovému tancu, doživotné spomienky a priateľstvá mi ostali. A verím, že toto bohatstvo mi nikto nezoberie.
Ako sa zrodila myšlienka projektu Slovakphoto?
Táto myšlienka zrejme roky driemala niekde hlboko v mojej mysli, pretože jednej noci som mala sen…sen tak konkrétny a presný, že som ho nosila niekoľko rokov v hlave, až som sa jedného dňa rozhodla, že prestanem snívať a začnem ten sen žiť.
Vďaka mojej rodine a priateľom, ktorí ma v tejto myšlienke podporili a povzbudili si dnes čítate tieto stránky a môžete zaklopať na dvere ateliéru, kde Vás s úsmevom rada privítam.
Či už ste Bratislavčania, alebo z akejkoľvek časti Slovenska a radi by ste pocestovali v čase, alebo vám v rodinnom albume chýba spoločná fotografia, zavítajte k nám…
S láskou, Monika:)